In Hindi to indicate the desired behaviour, we say उसने पढाई करनी चाहिये (usane paDhAI karanI chAhiye),सबने फल खाने चाहिये (sabane phal khAne chAhiye ) etc.

In Marathi, sentence formation is:-

Form of कर्ता noun/pronoun
as in simple past tense
verb+ “आयला “ (AyalA) पाहिजे (pAhije)/ form of हवे (have)
as per gender and multiplicity of noun
form ofअसणे(“asaNe”)
as per tense
त्यानेजायलापाहिजे/ हवेआहे

Form of हवे (have) are हवा-हवी-हवे-हवे-हव्या-हवी (havA-havI-have-have-havyA-havI) this follows आ-ई-ए-ए-या-ई (A-I-e-e-yA-I) rule

उसने आम खाना चाहिये था (usane Am khAnA chAhiye thA)
त्याने आंबा खायला पाहिजे/हवा होता (tyAne AMbA khAyalA pAhije/havA hotA)

उसने इमली खानी चाहिये थी (usane imalI khAnI chAhiye thI)
त्याने चिंच खायला पाहिजे/हवी होती (tyAne chiMch khAyalA pAhije/havI hotI)

Generally, while speaking in present tense “आहे” is omitted

उसने आम खाना चाहिये (usane Am khAnA chAhiye)
त्याने आंबा खायला पाहिजे/हवा (tyAne AMbA khAyalA pAhije/havA)

उसने इमली खानी चाहिये (usane imalI khAnI chAhiye)
त्याने चिंच खायला पाहिजे/हवी (tyAne chiMch khAyalA pAhije/havI)

In अकर्मक (akarmak ) verbs i.e. verbs that do not need noun, always हवे(have) is used

उसने जाना चाहिये था (usane jAnA chAhiye thA)
1) त्याने जायला पाहिजे होते (tyAne jAyalA pAhije hote)
2) त्याने जायला हवे होते (tyAne jAyalA have hote)

मैने बोलना चाहिये था (maine bolanA chAhiye thA)
1) मी बोलायला पाहिजे होते (mI bolAyalA pAhije hote )
2) मी बोलायला हवे होते (mI bolAyalA have hote )

उन्होने नाचना चाहिये था (unhone nAchanA chAhiye thA)
1) त्यांनी नाचायला पाहिजे होते (tyAMnI nAchAyalA pAhije hote)
2)त्यांनी नाचायला हवे होते (tyAMnI nAchAyalA have hote)

उसने जाना चाहिये (usane jAnA chAhiye )
1) त्याने जायला पाहिजे (tyAne jAyalA pAhije)
2) त्याने जायला हवे ( tyAne jAyalA have )

मैने बोलना चाहिये (maine bolanA chAhiye)
1) मी बोलायला पाहिजे (mI bolAyalA pAhije)
2) मी बोलायला हवे(mI bolAyalA have )

उन्होने नाचना चाहिये (unhone nAchanA chAhiye)
1) त्यांनी नाचायला पाहिजे (tyAMnI nAchAyalA pAhije)
2) त्यांनी नाचायला हवे (tyAMnI nAchAyalA have )

In सकर्मक(sakarmak ) verbs i.e. verbs those need noun, form of हवे(have) is as per gender and multiplicity of noun

Forms are हवा-हवी-हवे-हवे-हव्या-हवी ( havA-havI-have-have-havyA-havI )

उसने आम खाना चाहिये था (usane Am khAnA chAhiye thA)
1)त्याने आंबा खायला पाहिजे होता ( tyAne AMbA khAyalA pAhije hotA )
2)त्याने आंबा खायला हवा होता ( tyAne AMbA khAyalA havA hotA )

उसने इमली खानी चाहिये थी ( usane imalI khAnI chAhiye thI )
1)त्याने चिंच खायला पाहिजे होती ( tyAne chiMch khAyalA pAhije hotI )
2)त्याने चिंच खायला हवी होती ( tyAne chiMch khAyalA havI hotI )

उसने पान खाना चाहिये था ( usane pAn khAnA chAhiye thA )
1)त्याने पान खायला पाहिजे होते ( tyAne pAn khAyalA pAhije hote )
2)त्याने पान खायला हवे होते ( tyAne pAn khAyalA have hote )

उसने १० आम खाना चाहिये था (usane Am khAnA chAhiye thA
1)त्याने १० आंबे खायला पाहिजे होते ( tyAne AMbA khAyalA pAhije hote )
1)त्याने १० आंबे खायला हवे होते ( tyAne AMbA khAyalA have hote )

By using नाही पाहिजे (nAhI pAhije ) we make the sentence negative
In negative sentences, we do not use the form of हवे(have).

उन्होने नाचना नहि चाहिये (unhone nAchanA nahi chAhiye)
त्यांनी नाचायला नाही पाहिजे (tyAMnI nAchAyalA nAhI pAhije )

उन्होने नाचना नहि चाहिये था (unhone nAchanA nahi chAhiye thA)
त्यांनी नाचायला नाही पाहिजे होते (tyAMnI nAchAyalA nAhI pAhije hote)

In such sentences in the simple present tense; with You(singular); we can use पाहिजेस (pAhijes) instead of पाहिजे (pAhije).
In perfect tense sentences, we use only पाहिजे (pAhije) but extra स(s) is appended to form of असणे(“asaNe”)

तूने खेलना चाहिये (tUne khelanA chAhiye)
तू खेळायला पाहिजे/पाहिजेस (tU kheLAyalA pAhije/pAhijes)

तूने हसना चाहिये था (tUne khelanA chAhiye thA)
तू हसायला पाहिजे होतेस -> (tU hasAyalA pAhije hotes)

तूने खेलना नही चाहिये (tUne khelanA chAhiye)
तू खेळायला नाही पाहिजे/पाहिजेस (tU kheLAyalA pAhije/pAhijes)

तूने हसना नही चाहिये था (tUne khelanA chAhiye thA)
तू हसायला नाही पाहिजे होतेस (tU hasAyalA pAhije hotes)

Sometimes instead of मैने/उसने/उन्होने we can use direct pronoun i.e. मै, वह, वे.

In Marathi, such sentences are generally used only in the present tense and with अकर्मक (akarmak ) verbs.
Here the form of असणे(“asaNe”) and हवे(have) should be as per कर्ता ( kartA )

For you(singular) i.e.तू (tU) in Hindi पाहिजेस(pAhijes ) is used and for For you(plural)i.e.तुम(tum) in Hindi पाहिजेत(pAhijet ) is used

वह जाना चाहिये (vah jAnA chAhiye )
तो जायला पाहिजे (to jAyalA pAhije)
तो जायला हवा (to jAyalA havA )

वह जानी चाहिये (vah jAnI chAhiye )
ती जायला पाहिजे ( tI jAyalA pAhije )
ती जायला हवी ( tI jAyalA havI )

तू बोलना चाहिये ( tU bolanA chAhiye
तू बोलायला पाहिजेस ( tU bolAyalA pAhijes )
तू बोलायला हवेस ( tU bolAyalA haves )

तुम बोलने चाहिये ( tU bolanA chAhiye
तुम्ही बोलायला पाहिजेत( tU bolAyalA pAhijes )
तुम्ही बोलायला हवेत ( tU bolAyalA havet)

Other way of creating negative sentences is to use नको(nako) Instead of नाही पाहिजे (nAhI pAhije )

e.g.
उन्होने नाचना नही चाहिये (unhone nAchanA nahI chAhiye)
त्यांनी नाचायला नको (tyAMnI nAchAyalA nako)

उन्होने नाचना नही चाहिये था (unhone nAchanA nahI chAhiye thA)
त्यांनी नाचायला नको होते (tyAMnI nAchAyalA nako hote)

तूने हसना नही चाहिये था (tUne hasanA nahI chAhiye thA)
तू हसायला नको होतेस (tU hasAyalA nako hotes )

Style 2

In this style; पाहिजे(pAhije) is appended to corresponding sentences in simple past tense to indicate “should”. An example will make it clear.
As verb form in simple past tense depends on verb type; I have grouped them separately

1) For सकर्मक (sakarmak ) verbs i.e. verbs that need the noun

उसने आम खाना चाहिये
-> (उसने आम खाया) + पाहिजे (pAhije)
-> त्याने आंबा खाल्ला पाहिजे (tyAne AMbA khAllA pAhije)

So,
उसने आम खाना चाहिये(usane Am khAnA chAhiye) ->
त्याने आंबा खाल्ला पाहिजे (tyAne AMbA khAllA pAhije)

Similarly other examples:

उसने(स्त्री.) पेटी खोलनी चाहिये (उसने पेटी खोलनी चाहिये)

-> (उसने पेटी खोली) + पाहिजे (pAhije)
-> तीने पेटी उघडली पाहिजे (tIne peTI ughaDalI pAhije)

उन्होने पेटी खोलनी चाहिये
-> (उन्होने पेटी खोली) + पाहिजे (pAhije)
-> त्यांनी पेटी उघडली पाहिजे (tyAMnI peTI ughaDalI pAhije)

1a) If the noun is absent then it is assumed to be neuter singular.

उसने खाना चाहिये (usane khAnA chAhiye)
-> (उसने खाया) + पाहिजे (pAhije)
-> त्याने खाल्ले पाहिजे (tyAne khAlle pAhije)

उसने खोलना चाहिये (usane kholanA chAhiye)
-> (उसने खोला) + पाहिजे (pAhije)
-> त्याने उघडले पाहिजे (tyAne ughaDale pAhije)

1b) If the noun is plural then instead of पाहिजे (pAhije) we use पाहिजेत (pAhijet)

हमें नियमोंका पालन करना चाहिये (hameM niyamoMkA pAlan karanA chAhiye )
(हमने नियमोंका पालन किया ) + पाहिजेत (pAhijet) ->
आपण नियम पाळले पाहिजेत (ApaN niyam pALale pAhijet)

उसने सिनेमा देखने चाहिये(usane sinemA dekhane chAhiye) ->
(उसने सिनेमा देखें) + पाहिजेत (pAhijet) ->
त्याने चित्रपट बघितले पाहिजेत(tyAne chitrapaT baghitale pAhijet)

2) अकर्मक(akarmak) verbs i.e.verbs that do not need the noun

उसने जाना चाहिये (usane jAnA chAhiye)
-> (वह गया) + पाहिजे (pAhije)
-> तो गेला पाहिजे (to gelA pAhije)

मुझे जाना चहिये (mujhe jAnA chahiye)
-> (मैं गया) + पाहिजे (pAhije)
-> मी गेलो पाहिजे (mI gelo pAhije)

2a) In case of अकर्मक(akarmak) verbs, for third person plural; instead of पाहिजे (pAhije) we use पाहिजेत (pAhijet)

उन्होने बोलना चाहिये (unhone bolanA chAhiye)
-> (वे बोले) + पाहिजेत (pAhijet)
-> ते बोलले पाहिजेत (te bolale pAhijet)

उन्होने रोना चाहिये (unhone ronA chAhiye)
-> (वे रोये)+ पाहिजेत (pAhijet)
-> ते रडले पाहिजेत (te bolale pAhijet)

3) When creating such sentences with You(singular); then ending स(s) of the verb form is taken out and appended to पाहिजे (pAhije)

तूझे जाना चाहिये (tUjhe jAnA chAhiye)
-> (तू गया) + पाहिजे (pAhije)
-> तू गेलास(tU gelAs) + पाहिजे (pAhije)
-> तू गेला पाहिजेस (tU gelA pAhije)

तुने आम खाने चाहिये (tune Am khAne chAhiye )
-> (तुने आम खाया) + पाहिजे (pAhije)
-> तू आंबा खाल्लास (tU AMbA khAllAs) + पाहिजे (pAhije)
-> तू आंबा खाल्ला पाहिजेस (tU AMbA khAllA pAhijes)

4) When creating such sentences with You(plural); then ending त(t) of the verb form is taken out and appended to पाहिजे (pAhije)
तुम लोगोंको जाना चाहिये (tum logoMko jAne chAhiye)

-> (तूम गये) + पाहिजे (pAhije)
-> तुम्ही गेलात (tumhI gelAt) + पाहिजे (pAhije)
-> तुम्ही गेला पाहिजेत (tumhI gelA pAhijet)

तुम लोगोंको आम खाना चाहिये (tum logoMko Am khAnA chAhiye)
-> (तुमने आम खाया) + पाहिजे (pAhije)
-> तुम्ही आंबा खाल्लात (tumhI AMbA khAllAt) + पाहिजे (pAhije)
-> तुम्ही आंबा खाल्ला पाहिजेत (tumhI AMbA khAllA pAhijet)

5) Special way Even for अकर्मक(akarmak) verbs, sentences can be formed as in सकर्मक (sakarmak ) verbs by creating a neuter-singular form of the verb

उसने(पु.) जाना चाहिये (usane(pu.) jAnA chAhiye)
त्याने गेले पाहिजे (tyAne gele pAhije)

उसने(स्त्री.) जाना चाहिये (usane(strI.) jAnA chAhiye)
तीने गेले पाहिजे (tIne gele pAhije)

मुझे बोलना चाहिये (mujhe bolanA chAhiye)
मी बोलले पाहिजे (tIne bolale pAhije)

उन्हे रोना चाहिये (unhe ronA chAhiye)
त्यांनी रडले पाहिजे (tyAMnI raDale pAhije)

In such sentences we use पाहिजेस(pAhijes ) for You(singular)

तुझे जाना चाहिये (tujhe gAnA chAhiye)
तू गेले पाहिजेस (tyAne gele pAhijes)

तुझे बोलना चाहिये (tujhe bolanA chAhiye)
तू बोलले पाहिजेस (tIne bolale pAhijes)

6) Past tense sentences can be formed by using पाहिजे (pAhije) along with in sentence in the past perfect tense.

We just swap the position of पाहिजे (pAhije) and form of असणे(“asaNe”)
We always use पाहिजे (pAhije) and never पाहिजेस(pAhijes) or पाहिजेत(pAhijet)

e.g.उसने जाना चाहिये था (usane jAnA chAhiye thA)
-> (वह गया था ) + पाहिजे (pAhije)
-> तो गेला होता (to gelA hotA) + पाहिजे (pAhije)
-> तो गेला पाहिजे होता (to gelA pAhije hotA)

So,
उसने जाना चाहिये था (usane jAnA chAhiye thA) -> तो गेला पाहिजे होता (to gelA pAhije hotA)

उन्होने रोना चाहिये था (unhone ronA chAhiye thA)
-> (वे रोये थे) + पाहिजे (pAhije)
-> ते रडले होते (te bolale hote) + पाहिजे (pAhije)
-> ते रडले पाहिजे होते (te bolale pAhijet hote)

Same as style 1; instead of पाहिजे(pAhije) we use नाही पाहिजे(nAhI pAhije) to make sentences in negative

उसने नहीं जाना चाहिये (usane nahIM jAnA chAhiye)
तो गेला नाही पाहिजे (to gelA nAhI pAhije)

उसने(स्त्री.) पेटी नहीं खोलनी चाहिये (usane(strI.) peTI nahIM kholanI chAhiye)
तीने पेटी उघडली नाही पाहिजे (tIne peTI ughaDalI nAhI pAhije)

उसने नहीं खाना चाहिये (usane nahIM khAnA chAhiye)
त्याने खाल्ले नाही पाहिजे (tyAne khAlle nAhI pAhije)

उन्होने नहीं रोना चाहिये (unhone nahIM ronA chAhiye)
ते रडले नाही पाहिजेत (te bolale nAhI pAhijet)

तुझे नियमोंका पालन नहीं करना चाहिये था (tujhe niyamoMkA pAlan nahIM karanA chAhiyethA)
तू नियम पाळले नाही पाहिजे होतेस (tU niyam pALale nAhI pAhije hotes)

Other way for present tense

This is an older and more bookish way. You will find its many occurrences many times but less compared to the above way.

In Marathi sentence formation is:

Form of noun/pronoun
as in simple past tense
Objectverb+ form of "वा" depending on
gender and multiplicity of object
i.e. आवा-आवी-आवे-आवे-आव्या-आवी
(AvA-AvI-Ave-Ave-AvyA-AvI)
त्याने (tyAne)आंबा (AMbA)खावा (khAvA)

To open:- उघडणे (ughaDaNe) Forms will be
उघडावा – उघडावी -उघडावे -उघडावे -उघडाव्या -उघडावी
(ughaDAvA-ughaDAvI-ughaDAve-ughaDAve-ughaDAvyA-ughaDAvI)

If the verb does not end with sound अ(a) then we simply omit आ(A) and append
वा-वी-वे-वे-व्या-वी (vA-vI-ve-ve-vyA-vI)

To eat:- खाणे(khANe)
खावा-खावी-खावे-खावे-खाव्या-खावी (khAvA-khAvI-khAve-khAve-khAvyA-khAvI)

The form depends on gender and multiplicity of object
So for verb खाणे(khANe) if the object of is masculine-singular then verb form will be खावा (khAvA). If the object of is feminine-singular then verb form will be खावी (khAvI).

This follows आ-ई-ए-ए-या-ई (A-I-e-e-yA-I) rule

Examples:
उसने आम खाना चाहिये (usane Am khanA chAhiye)->त्याने आंबा खावा (tyAne AMbA khAvA)
उसने इमली खानी चाहिये (usane imalI khAnI chAhiye) ->त्याने चिंच खावी (tyAne chiMch khAvI)
उसने(स्त्री.) खात लिखना चाहिये (usane khat likhanA chAhiye) ->तीने पत्र लिहावे (tIne patr lihAve)

1) When the subject is You(singular) i.e. तू(tU); extra स(s) is appended to verb form.

तूने आम खाना चाहिये (tUne Am khanA chAhiye)->तू आंबा खावास (tU AMbA khAvAs)
तूने इमली खानी चाहिये (tUne imalI khAnI chAhiye) ->तू चिंच खावीस (tU chiMch khAvIs)

2) Sometimes extra त (t) is added to the plural form. So both are acceptable forms.

उसने सब जवाब देने चाहिये (usane sab javAb dene chAhiye) -> त्याने सर्व उत्तरे द्यावी / द्यावीत (tyAne sarv uttare dyAvI/dyAvIt)

3) For अकर्मक(akarmak) verbs i.e.verbs that do not need noun; you can create such statements by using neuter-singular form.

e.g.
उसे जाना चाहिये (use jAna chAhiye) ->त्याने जावे (tyAne jAve)
हमें हसना चाहिये (hameM hasanA chAhiye) ->आम्ही हसावे (AmhI hasAve)

4) Some verbs which end with other sounds like ए (e) ऊ(U) ई(I) etc. ; forms are little different. Such verbs are very less. So more you read Marathi you will understand it better.

e.g.
To drink -> पीणे (pINe)
पी (pI) + आवा (AvA) -> प्यावा(pyAvA)
प्यावा-प्यावी-प्यावे-प्यावे-प्याव्या-प्यावी (pyAvA-pyAvI-pyAve-pyAve-pyAvyA-pyAvI)

To wash -> धूणे (dhUNe)
धू(dhU) +आवा (AvA) -> धुवावा(dhuvAvA)
धुवावा-धुवावी-धुवावे-धुवावे-धुवाव्या-धुवावी (dhuvAvA-dhuvAvI-dhuvAve-dhuvAve-dhuvAvyA-dhuvAvI)

To come -> येणे (yeNe)
ये(ye) + +आवा (AvA) -> यावा (yAvA)
यावा-यावी-यावे-यावे-याव्या-यावी (yAvA-yAvI-yAve-yAve-yAvyA-yAvI)

Listen this lesson online

Part 1

Part 2

Exercise

Try creating sentences with different verbs using above rules. Crosscheck by creating same by “verb forms” feature on https://learnmarathiwithkaushik.com/